Varenie sa mu stalo osudom
“Najprv som ani nechcel počuť o tom, že by som robil kuchára,” začína svoje rozprávanie Tomáš. Asi ako každý štrnásťročný chlapec bral varenie ako čisto ženskú záležitosť. Mal však na výber z dvoch stredných škôl, a tak nad odborom automechanik zvíťazil kuchár – čašník. “Neoslnilo ma to, a tak som po strednej začal pracovať v administratíve,” smeje sa dnes šéfkuchár. Ako sa vraví, osudu neunikneš, a tak si aj kuchyňa našla Tomáša, hoci až o dvanásť rokov neskôr.
“V roku 2014 som dostal ponuku pracovať pre sieť reštaurácii Medusa Group, a tak som dvanásť rokov po skončení strednej opäť privoňal k vareniu. Doslova.” Fascinovali ho najmä vône a ingrediencie, ktoré u nás počas jeho štúdia ešte neboli celkom bežné a videl v nich veľký potenciál. Výzvou sa pre neho stala pracovná ponuka z Roman Restaurant v prevádzke Parcafe pod taktovkou skvelého Daniela Hrivňáka. “Daniel ma veľa naučil a ukázal mi, aké obrovské možnosti gastronómia ponúka. Som mu za ne nesmierne vďačný a rád s ním spolupracujem dodnes.” Vďaka Danielovi sa stal aj šéfkuchárom v jednej z jeho reštaurácií Roman Restaurant: Portofino. Dnes pracuje so svojím novým tímom na špeciálnom koncepte v reštaurácii Rudolfinum pub.
Medzi kuchárov, ktorí ho inšpirujú, patria aj René Redzepi, Sergio Herman, Bjorn Frantzen, Vladimir Mukhin, no vidí sa aj v slovenských kuchároch. “Vynikajúci je Gabo Kocák, Mišo Konrád, Maťo Záhumenský či Braňo Križan,” menuje.
Slovensko má v gastronómii veľkú budúcnosť
“Na varení je najkrajšie to, že ak mu človek poddá telo i myseľ, jedlo dýcha samo za seba. Zákazník by mal ale zároveň vnímať kus toho, kto jedlo stvoril.” Touto filozofiou sa riadi, odkedy sa po prvýkrát opásal bielou kuchárskou zásterou. Vo svojich jedlách vyjadruje svoju náladu, dobu, pocit, možnosť, deň či noc… “Je to ako divadlo. Ak sa cítim hocijako, ak varím v hocijakej koži, musí to byť v konečnom dôsledku cítiť.” V reštaurácii Portofino videl ako veľkú výhodu otvorenú kuchyňu. “V tomto bode úplne súhlasím s mojím kolegom Překom Forajtom, že naše varenie je ako divadelné predstavenie, zakaždým iné.”
Tomáš Bakai verí tomu, že Slovensko môže vo svete gastronómie veľa znamenať. Súčasné trendy Európe podľa jeho slov určuje najmä škandinávska kuchyňa a jemu osobne sa tiež veľmi páči. “Vždy je kde čerpať fantáziu, záleží na nás, koľko času a odhodlanosti tomu venujeme. Slovensko je malá krajina, ale vôbec nie je pozadu.” Veľkú výhodu majú podľa Tomáša hlavne kuchári, ktorí si čo-to odvarili vo svete a svojimi skúsenosťami zlepšujú náš reštauračný svet. “Ale pre tých, čo necestovali a chcú variť existuje veľa odbornej literatúry. Spoločne začíname veci vnímať inak a dokážeme premieňať naše jedlá do svetovej podoby.”
Aké sú jeho plány na najbližšie obdobie? “Chcem venovať čo najviac času rodine, je dôležitá a môj mozog dokáže doma kompletne vypnúť. Potom cítim príval inšpirácie a fantázie na nové gastronomické diela v mojej kariére.” Tiež sa túži vzdelávať v iných národných kuchyniach ako je švédska či čínska, no samozrejme, nezabúda ani na zveľaďovanie našej národnej. “Som presvedčený, že spoločne dokážeme posunúť Slovensko medzi gastronomické TOP krajiny.” Tomáš, prajeme ti, nech ti to aj naďalej tak chutne a esteticky varí.
zdieľať tento článok na: