Svetovo úspešná beauty vlogerka Radka Žilinčík: Vychutnávať si život a dobré jedlo je zábavnejšie ako počítať kalórie

3887

Slovenka Radka dobýva svet svojím umením s makeupom, na Instagrame ju sleduje takmer milión fanúšikov. Život, ktorý neberie ako samozrejmosť ale ako výsadu, si užíva naplno a robí len veci, pre ktoré má vášeň. Aj keď posledné tri roky žije v Londýne, slovenská kuchyňa je jej srdcovka.

Radka, momentálne patríš k veľmi známym internetovým osobnostiam, sleduje ťa kvantum ľudí. Odkedy si sa stala známou, dávaš si väčší pozor na svoju figúru?

Možno je to paradox, ale práve naopak. Sleduje ma množstvo mladých žien a dievčat a snažím sa im komunikovať to, že vedieť si vychutnať život a dobré jedlo je zábavnejšia a často zdravšia cesta než počítať každú jednu kalóriu, obmedzovať sa, a v tom horšom prípade sa obviňovať za každé jedlo. Pri pozeraní Instagramu mladé ženy, ktoré ma najviac sledujú, ľahko nadobudnú pocit, že by mali výzorovo zapadnúť do nejakého vzorca, aby sa druhým zapáčili alebo mali väčšie sebavedomie. Pre mňa je dôležité, aby sa ľudia pri prezeraní môjho profilu cítili dobre. To posledné, čo chcem, je byť pre niekoho toxická. Z tohto dôvodu si ani vôbec na fotkách neupravujem postavu.

Ako by si sa popísala vo svete gastronómie?

Čo sa týka jedla, som veľmi prieberčivý človek. Nie som na to hrdá, nie je to dobrá vlastnosť a dúfam, že raz naberiem odvahu to zmeniť. Momentálne však u mňa skôr platí, že všetko, čo už poznám, je bezpečné zjesť a experimentujem len výnimočne. Jedlo si však rada vychutnám, posedím pri ňom aj pokecám, alebo si pri ňom pozriem nejaké video na YouTube. Mám rada aj reštaurácie, lebo je to pre mňa skvelá príležitosť sa socializovať. V reštauráciách sa stravujem dosť často, no svoj život si neviem predstaviť bez maminej tradičnej sviečkovej na smotane :-).

Aká kuchyňa ti pasuje úplne najviac?

Milujem typickú slovenskú kuchyňu. Obľúbená je u mňa tiež aj talianska – to je taká bezpečná voľba. Z nášho slovenského gastro sveta mám najradšej tie nezdravšie jedlá ako napríklad rezeň, kotlíkový guláš či už spomínanú sviečkovú na smotane. Z tých sladkých variant napríklad parené buchty či moje obľúbené makové šúľance.

Keďže miluješ slovenskú kuchyňu, no žiješ v Londýne, chýba ti tam naša typická strava?

Milujem slovenskú kuchyňu a v Anglicku mi chýba všetko naše typické, čiastočne si to však vynahrádzam výletmi do slovenskej reštaurácie alebo slovenského obchodu, a potom si doma varíme domáce slovenské jedlá. Milujem jednoduchosť našej kuchyne. Človek nepotrebuje žiadne super špeciálne ingrediencie na to, aby uvaril úžasné a chuťovo bohaté jedlo. To mi imponuje.

Máš nejaké jedlo, ktoré keď navaríš, tak sa všetci zalizujú?

Vrcholom môjho domáceho kulinárskeho umenia sú pečené kačacie prsia s lokšami. Keď už vytiahnem múku a začnem robiť domáce lokše, vtedy to začne byť vážne, hahaha.

Prezraď nám 5 ingrediencií, s ktorými v kuchyni pracuješ najradšej.

Sú to mäso, slanina, syr, smotana a hríby. Keď dostanem infarkt v 30ke, asi nebude nikto príliš prekvapený.

Pri varení a pečení si skôr improvizátor, alebo sa riadiš receptami?

Znie to zle, ale nepreháňam, keď poviem, že mám asi 15 až 20 jedál, ktoré varím stále dookola.  Na druhú stranu – znamená to, že som v nich už fakt dobrá. Manžel sa vždy teší, keď idem niekam pracovne preč, lebo to znamená, že má celú kuchyňu pre seba a môže si kuchtiť niečo zdravšie. Vždy, keď sme napríklad niekde na chate väčšia partia, tak varím guláš. Dovolím si povedať, že v tom som v našej rodine bezkonkurenčná.

Aké reštaurácie vyhľadávaš najradšej?

V rámci svojej práce chodím často do reštaurácií, ktoré sú drahé – v niektorých z nich mi aj naozaj chutí, problém však u mňa nastáva, keď si musím googliť, čo je vlastne na jedálnom lístku. Zvyknem sa na tom dosť smiať, lebo občas je až absurdné, že za týmito na pohľad neznámymi, často pompézne znejúcimi názvami, sa skrývajú v podstate úplne obyčajné jedlá. Je to trochu ako s tou upratovačkou a manažérkou podlahových krytín.

Máš obľúbené reštaurácie?

Áno, sú doma na Slovensku. Neviem, či je to tým, že robíme naozaj také dobré jedlo, alebo tým, že som na ten typ kuchyne taká zvyknutá. Asi je to mix oboch. Ak budete niekedy v Galante, čo je moje rodné mesto, odporúčam vám ísť na pizzu do pizzerie Claudia v centre mesta. V Londýne som ešte neobjavila pizzu, ktorá by sa jej vedela priblížiť chuťou či kvalitou.

Je v Londýne nejaká reštaurácia, ktorá nie je tak úplne typická?

Odporúčam vyskúšať Park Chinois. Je to čínska kuchyňa, ktorú ja všeobecne veľmi neobľubujem, no keď si ju už niekde doprajem, tak tam. Výsledkom je kulinárske a vizuálne nebo. Vo vybraných dňoch v týždni sú tam takzvané entertainment nights (zábavné noci) a živé vystúpenia. Ak ste odvážni, môžete si pri dobrom jedle vychutnať napríklad pohľad na striptíz či polonahé tanečnice hltajúce oheň. Je to fajn hedonistický zážitok s trochou dekadencie, no stále všetko zostáva „classy“. Je to, mimochodom, aj obľúbená reštaurácia Cary Delevingne (top modelka).

Prezraď nám nejakú vtipnú pikošku z kuchyne.

Raz som pre seba a môjho mladšieho brata robila rezne. Rodičia boli ešte v práci, a tak sme boli v kuchyni len sami dvaja. Ako som tak solila mäso a už som to mala skoro hotové, malinký brat, ktorý sa vtedy ešte len učil čítať, z ničoho nič hovorí: “CU-KOU” (nevedel vtedy ešte dobre vysloviť R). Mama mala všetky koreniny a prísady v priehľadných dózach a poctivo označené. Ešteže si to všimol. Prepláchli sme ich, osolili a bolo to v pohode.  Ale smejeme sa na tom dodnes.

Spájaš si cestovanie aj so spoznávaním miestnej gastronómie?

Ak cestujem, tak väčšinou len v Európe, USA či v Kanade. Keďže väčšinou jem, čo už poznám, skúšam hlavne rôzne fastfoody, lebo tam idem na istotu a nemá sa čo pokaziť. Je to nudné, ale mne to vyhovuje. V tomto má Kanada pre mňa najlepšie národné jedlo Poutine – hranolky s gravy omáčkou a so syrom, to by som si spravila kedykoľvek aj doma.  Keď sme už pri tej Kanade, mám tam kamaráta, ktorý je, čo sa gastronómie týka, pravý opak mňa. Nepáči sa mu, že sa bránim novým veciam a snaží sa ma inšpirovať maratónom po jeho obľúbených podnikoch. Vždy, keď sme v nejakej reštaurácii, tak obsluhe povie, nech ho prekvapí a prinesie mu čokoľvek z menu. Ktovie, možno to jedného dňa skúsim aj ja.

V poslednej dobe sa čoraz viac hovorí o zero waste, znečistení planéty a podobne. Aký je celkovo tvoj postoj k tejto svetovej problematike?

Vnímam to tak, že už pred rokmi bolo neskoro. Som veľmi rada, že čoraz viac ľudí si je vedomých toho, že stav je naozaj alarmujúci a treba prísť s radikálnou zmenou. Potrebujeme sa ako krajiny spojiť a spoločne legislatívne podchytiť túto situáciu, pretože v opačnom prípade to bude mať katastrofálne dôsledky pre všetkých a nepomôžu ani papierové či cestovinové slamky. V Londýne sa za posledné 3 roky, odkedy tu bývam, veľa zmenilo. Konkrétne aj v gastro biznise. Napríklad umelé slamky už človek naozaj nájde asi len v Starbuckse, a pre tento prípad si vždy nosím so sebou vlastnú slamku. Môj manžel sa veľmi zaujíma o ekológiu a životné prostredie, takže sa snažíme podľa toho nakupovať a v rámci možností aj žiť. Minimalizmus je cesta, no ešte máme čo vylepšovať.

Prednedávnom si mala svadbu na Slovensku. Prezraď nám, aké svadobné menu a zákusky si mala? Stihla si aj nejakú predsvadobnú ochutnávku?

Popravde, ochutnávku a výber zákuskov na diaľku riešili naši rodičia a manželova sestra. My im úplne dôverujeme a myslím, že to dopadlo dobre – hostia si veľmi pochvaľovali. Zákusky aj tortu sme mali od Eriky Tahotnej z Art Bakin’, ktorá je skutočná kúzelníčka! Menu sme mali veľmi tradičné a obyčajné. Mali sme z Hotela Zochova chata na výber aj nejaké exotickejšie znejúce možnosti, no ako som už spomínala, rada sa vyhnem googleniu, keď je príležitosť :)

Ako plánuješ stráviť tohtoročné sviatky?

V prvom rade sa už veľmi teším na Vianoce! Prvýkrát ich strávime v Londýne aj s mojimi rodičmi a neviem sa dočkať, ako ich vezmeme na varené víno a miestne gastronomické trhové špecialitky. Na Silvestra ideme zase na Slovensko, strávime tak čas aj s manželovými rodičmi, ktorí, bohužiaľ, na Vianoce nemôžu prísť.

Foto: Instagram / @grwrady

zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin
referencie